Pesničkár a pouličný muzikant, ktorý prvý verš napísal na základnej škole ako približne 10-ročný o holandskom kakau. Neskôr, bez akejkoľvek znalosti hrania na nejaký nástroj, začal písať pesničky a básničky: fanúšikovské, humorné, milostné, o učiteľoch i spolužiakoch, ale taktiež na vážne témy.

Pri tvorbe piesní s gitarovým sprievodom inšpiráciou a vplyvom boli a sú slovanskí autori: Nohavica, Balašević, Pengov, Grechuta, Geišberg atď. Nechýbajú tiež iné vplyvy, o.i. írske (G. Hansard, L. Hannigan, D. Rice) a anglo-americká folková scéna (Ben Howard, G.A. Isakov, Laura Marling). Piesne majú rôznorodý charakter od melanchólie po veselosť a rozoberajú rozmanité témy. Žánrovo ich možno definovať ako folk s prímesou poézie, slovenskej ľudovej muziky, troškou bluesu i jazzu, alebo tiež ako "spievané obrazy".

Džuki spieva hlavne v slovenčine.

"Zabodoval svojou pesničkárskou bezprostrednosťou...Z Džukiho srší optimizmus aj keď spieva baladu...Vie ponúknuť smútok, ktorý neberie nádej, smútok, ktorý zbavuje sentimentu a oslobodzuje." Svetozár Šomšák, dramaturg OpenMicu v Košiciach